streda 26. apríla 2017

Priania... áno alebo nie?



Well, well, well...myšlienky, priania, lepší zajtrajšok. Kde presne alebo čím to začína ani neviem ale prajeme si takmer neustále.
Mať tak lepšie auto, mať tak dom, záhradu, dieťa, milujúceho partnera, stihnúť tú zelenú na semafóre, dobrú prácu, dobre platenú prácu, viac času, odpočinku, zdravie, milujúcich rodičov!


"Já už si radši nic nechci přát...mám pocit, že to moc ovlivňuje a zasahuje do života" ...povedala mi Peťa.
 Hmm, po telefonáte, kedy som jej s utraseným hlasom a zadržiavaním plaču povedala, že ma vyhodili z mojej "vysnívanej" práce ma povzbudila slovami "víš, že mně to ani nepřekvapuje?... Vy jste s Josém lidi, kteří mluví pravdu, mluví to, co si opravdu myslí ale mnoho lidí na to není připravených. Oni nechtějí slyšet to, jak to opravdu je..."

....

Po rodičovskej som si veľmi priala mať prácu, kde budem varená pečená (tak sa to hovorí, nie?). Hneď tam zapadnem, bude ma baviť, bude to od korporátu zrovnateľne menší team ľudí a moja práca bude mať váhu. Podarilo sa to! Bola som v práci veľmi spokojná, myslela som si, že sme aj skvelý team a spolu dávame všetkému hlavu a pätu. Moje prianie sa mi splnilo.
Mala som svoju vysnívanú prácu!

Ale potom sa začnú objavovať také malé matrixové chybičky...chybičky, ktoré som si v tom sne, v tom prianí nedomyslela. Je to vôbec možné priať si dokonale? 

Priať si "se vším všudy"?

Z mojich skúseností sa tie matrixové chybičky začnú rojiť až keď už to naše prianie prežívame...zrazu to príde... "aha, ale toto nie je úplne ako som si to priala" ...no ale TO v tom originálnom prianí nebolo...takže ako mal vesmír vedieť, že ti to bude vadiť?!

Začínam mať pocit, že priať si je sakra ťažká disciplína a už sa začínam prikláňať k Peti...a priať si radšej nechcem!

Byť tu teraz, pre tento moment.

Ak si šťastná, raduj sa.
Ak ti je smutno, poplač si.
Ak chceš počuť svojho priateľa, zavolaj mu.
Ak chceš lepšiu prácu, vytvor si ju.
Ak chceš cestovať, otvor mapu a kúp si lístok.

Viem, že to nie je tak jednoduché ako sa zdá, keď sa to číta z plochy počítača...ale verte mi. Dokázala som to ja, dokáže to každý... Naozaj to ukrývame len v sebe. Nemusíme si priať. Všetky naše strachy, radosti, nosíme v sebe. Ľudia, ktorých stretávame a situácie ktoré nám krížia dni,  nám ich zrkadlia a my sa buď rozhodneme čeliť im a posunúť sa ďalej, alebo sa zbaviť tých ľudí, či obísť situácie a čeliť tomu neskôr...ale vždy nás to dostihne.

Je jedno video s mravcom (je ich už viac ale mne utkvelo v hlave práve toto...), kde je krásne symbolicky zobrazené, ako my vo svojej hlave, často kladieme hranice...a skutočne veríme, že ich nemôžeme prekročiť...

Video sem vložím a možno vám utkvie v hlave tak ako mne.
Verím, že sú veci, ktoré túžime urobiť, zažiť...ale trebárs na ne nie je ten správny čas práve teraz. Preto sa ich ale ešte nemusíme vzdávať...len sa ďalej posúvajme k ich naplneniu. 

Tie hranice si určuje každý sám. Tak isto, ako len vy rozhodujete o tom, kedy a či vôbec, ich prekonáte.




Prajem vám nádherné prebudenie do každého dňa. Aj tie smutné, nešťastné či pochmúrne patria k životu a verte, že práve tie, vám dajú toho najviac. Vďaka prekonaniu každého z nich budete cítiť väčšiu silu, odvahu a problémy sa budú zdať čím ďalej tým banálnejšie...



Na záver...
Veľmi ma prekvapilo, že hoci som nebola na blogu aktívna takmer 6 mesiacov, stále ste sem chodili, čítali moje články dokola, zdielali... Ďakujem. Viem, že nie som mainstreemová, nerobím súťaže na nalákanie "čitateľov" a zvýšenie návštevnosti a vlastne ma udivuje, že niekoho baví čítať moje názory, hahaha..

Ďakujem, že vás to baví, lebo mňa bavíte vy.
Neprajte si ale žite!
Pekný večer


Ak vás to so mnou baví a ste na instagrame, nájdite ma pod
gahmgahm  a ostaňme v mravenčom spojení :)

PS: Pardon za moju češtinu, píšem tak ako počujem, mám vlastne pocit, že aj slovensky píšem už len tak, ako počujem! Ospravedlňujem sa všetkým gramatickým nacistom ale zároveň upozorňujem na to, že to ako človek píše nevypovedá nič o tom, akým je, pre vašu smolu... :D

1 komentár: