štvrtok, 5. mája 2016

Prečo sa podceňujeme?

Ak ma niečo fascinuje, sú to tie drobné poznámky, okamihy, ktoré sa nám do života pripletú, a sú vlastne oveľa dôležitejšie ako sa spočiatku môže zdať. 

Blog som začala písať v Portugalsku. Bol to skôr môj online denník, kde som chcela zdielať radosti aj starosti života v zahraničí, a ako sa sny môžu odlišovať od reality. 
No po návrate som sa cítila nezaujímavo...kto ma bude čítať? Žiadne fotky oceána a bielej pláže...
 
Blog som tak začala brať ako môj online denník (do ktorého stejne nepíšem každý deň ha ha...).
Neviem, možno nie je dobre odhalovať sa natoľko...ale, zverejňovanie niektorých príspevkov, je pre mňa vždy krok vpred...Nejdem s davom, moje názory a pocity, sa často stretávajú s nepochopením a odcudzovaním. Zatiaľ sa ani necítim na zverejňovanie mnohých z nich, ale po kúsku, krôčik za krôčikom, sa učím veriť si. Veriť, že aj ja mám právo na názor a pustiť ho do sveta. 
 
Pri stretnutí s Judit som sa zdôverila, že ja vlastne ani neviem čo zamýšľam s blogom...nenaháňam čitateľov, ale publikovať a nemať odozvy, je veľmi demotivujúce. 
A pár dní na to, mi príde do cesty táto neznáma pani, ktorá vyjadrí záľubu v sledovaní blogu a vie, že som práve ostrihala vlasy, že som sa snažila o predaj portugalských ručne šitých vecí... a mňa to odzbrojilo. Nečakala som to...nečakala som, že niekto môj blog skutočne pravidelne sleduje, moje nápady ho motivujú a nazve ma priam "úžasnou"... až som sa červenala a myslela si, Bože, veď to vôbec nie je pravda. 
 
Myslím, že moje blogovanie, je viac než čokolvek iné, budovanie si akejsi sebadôvery...sebadôvery, že čo robím je dobré, motivuje to, inšpiruje, zaujíma to ľudí, a môže ich to aj cez obrazovku prepojiť a zaujať. 
 
Tým chcem povedať...Ďakujem. Zo srdca ďakujem všetkým ľuďom a drobnostiam, ktoré motivujú mňa, všetkým ktorí dokážu vystúpiť zo svojej bezpečnej zóny a byť úprimní, čistí, nič nehrajú a za risk "strápniť sa" či byť odmietnutí, si stále dokážu povedať to svoje. 
 
Vesmír ma neustále utvrdzuje v tom, že čo máme v hlave sa nám premieta do reality. Som neskutočne vďačná stretnutiam "Moudré podnikáni žen" a všetkým ženám zúčastnením, pretože je to zároveň coatching pre mňa samotnú, nielen môj business. Pomáha mi pochopiť kam chcem ísť, a čo je moja cesta. Pomáha mi pochopiť, že je to fajn byť tak iná, pretože zároveň práve to je moja výnimočnosť, preto dokážem inšpirovať ľudí, a už to, že si to dokážem priznať, je pre mňa veľký krok vpred.  

Ďakujem životu, ľuďom, ktorí mi vkročia nečakane do života, a často si ani neberú tú víťaznú trofej za to, ako veľmi ma ovplyvnili a posunuli ďalej. 

Ďakujem Nine, že dnes prišla aj s jej dvomi úžasnými chlapcami, Maruške za roztomilú konverzáciu, aj prvej maminke, ktorá u mňa dnes nakúpila a naštartovala popoludnie na tak pozitívnej nôte, ba do konca kontrolórovi vo vlaku, že nad nami s Leom len mávol rukou, ani nevie ale ušetril nám tam pár korún...

Po tých dvoch pohárikoch vínka by som najradšej poďakovala celému svetu... :D
Ale musela som priatelia...

Ďakujem za Vás
Ste úžasní!!!!
Verte si!!!
Vaša BB


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára