utorok 1. septembra 2015

Sťahovanie cez pol Európy, deň 2.- Cica v hlavnej úlohe...

Že by sme mali my pokojný život, to k nám proste nepasuje...drama, vzrušenie, napätie sú našou súčasťou. Dnešný deň je venovaný Cice, takmer sme o ňu prišli a celým cestovaním trpí snáď najviac.


Ale deň začína východom slnka, a tak poďme od prvého prešuchnutia rozospatých očičiek.


Dnešný deň začal naozaj nevšedne hneď z rána...mali sme menší problém s cicou, nemala prepravku a tak ani svoju toaletu. Máme veľmi výnimočnú mačku, ktorej vôňa trávy akosi nie je dostačujúca na vykonanie potreby. Vychovali sme z nej skutočné kočičí monštrum, ktoré potrebuje vyparfémovaný kočičí štrk, svoju vlastnú toaletu a nerušený kľud, aby si princezná uľavila..
Celý včerajší deň nám necikla ani nekakla a začínali sme sa o ňu báť.
Vyriešila to hneď z rána, keď ju manžel prenášal z izby do auta a celého ho počúrala...

Nemala dnes svoj deň a chystala sa ďalšia pasca...Kým som na pumpe odbehla na WC s Duracelkou, vrátim sa a manžel čupí pri aute s vodítkom od mačky ,,, "Čo robíš", pýtam sa nechápavo.. "ona sa dáko vyvliekla z obojku a je pod motorom auta, nedarí sa mi ju vybrať"..
A jééjee... mačky sú tak nešikovné, dokážu si vliezť do motora tak, že z neho nevedia ísť von a pomôže už len mechanik. Toho sa manžel bál a bol dosť nervózny. Nemáme moc čas ani chuť sa teraz s kocúrom hašteriť... Trvalo to cez pol hodinu, cicu sme horko ťažko dostali z motora von a rovno šupli do auta..

To ale nebolo všetko...asi 5 minút na to, cítim brutálny smrad...otočím sa ale reku to Duracelka nie jeee...Och nieee...máme okakané zadné sedadlo!! "Je to pevnéé" kričím na manžela nech sa chudák už nestresuje. Ten smrad sa nedal vydržať, bobíčky museli ísť... na šťastie do sáčku, ktorý som zrovna mala po ruke a na šťastie som mala aj papierové obrúsky... hovorím manželovi "Buď na mňa hodný, mám tu toxickú zbraň a neváham ju použiť!"


Po zvyšok cesty bola Cica už v poriadku...bodaj by nie eh eh. Chuderka, znáša to asi najťažšie, v najbližšom supermarkete sme kúpili ten jej naparfémovaný piesok a na izbe sa hneď uvolnila, uuff, zajtrajšia posledná cesta už bude snáď bez kakaových bôbov na zadnom sedadle.

*

V Portugalsku, Francúzsku a Španielsku sa platí poplatok za dialnice a to nie formou dialničnej známky ako sme zvyknutý zo Slovenska či Čiech, ale v hotovosti či kartou na mieste za prejdený úsek. Ceny sú rôzne od pár centov až počas našej cesty najvyšší poplatok bol 20Eur.


Niekedy majú rady označenie "NO CASH" - čiže platíte tam kartou, niekedy nemajú žiadne označenie a sú automaty len na kovové drobné, no nie papierovky. Stačí sa posunúť o radu do prava (ako nám to zahlásila teta na asistencii eh eh eh). Väčšinou bývajú malé grafiky tam úplne hore na tých svetelných tabuľách. Francúzi sú veľmi neochotní komunikovať v angličtine či inom než francúzskom jazyku, aspoň čo sme mali skúsenosti my, takže si pripravte ruky-nohy!


No a ako pokračovali naše zábavky?
Dnes to už bolo ťažšie, malý bol otrávenejší a pri opúšťaní čerpacích staníc protestoval viac pri nástupe do auta...


Veľmi ho bavila hra o naťahovanie plienky... neskutočne sa pri tom rehotal a my s ním. Je zlatý.
Mám dotaz priatelia, máme autosedačku od Roomer ale malý sa vždy z pásov dostane von. Mám to utiahnuté najviac ako ide ale on má o chvíľu pásy dole, čo s tým? Je to chyba autosedačky alebo robíme niečo zle my?



No a dnes je tu internet neskutočne pomalý, takže poslednú fotku našej "zdravej" večere natiahnem možno zajtra už z Čiech, ak bude internet....to sa ešte len uvidí.

Aktualizované. Sú 4hodiny ráno a ja nemôžem spať...neviem či sú to nervy z recepčného či skôr z dnešného príchodu do ČR. Je mi 

Aktualizácia 2,.. pardon za ukončenie v strede vety ale musela som odbehnúť na WC a vyzvracať sa :(, tak teraz neviem či mi nesadla pizza či sú to fakt nervy? Hlavne nech mi takto nie je počas cesty, máme doraziť okolo 6-7hodiny večernej, to by bolo dosť nepríjemné cestovať s žalúdkom na vode.



Držte palce pri zajtrajšom dojazde a auto nechcem vidieť aspoň ďalších 100 rokov!!
BB

4 komentáre:

  1. Jojo s kočkama je sranda. Nás stary kocour,už je dávno po smrti, se v zimě schovával do motoru tatkoveho auta, měl tam ohřívání,aby vůbec rano nastartoval, kocour vylezl až když dorazil k zákazníkům, tak pak s ním musel cely den cestovat:-). I my máme s francouzama zkušenosti že pokud "ne parler pas francais" nastupuje ryzí neandrtalstina. Naštěstí jsem měla franinu na gymplu 4 roky tak jakési fraze ještě zvladam:-) preju šťastný dojezd

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jani som sa pousmiala, ze neandrtalstina :D tak nejak, hlavne maju na hoteloch ludi co nehovoria ani anglicky coz je uz fakt vtipne v dnesnej dobe :D Jak je mozne ze na tom motore prezil?? No teda, este ze tak, ze zahrival motor hahaha, tak to bol vyhodny obchod pro obe strany :D

      Odstrániť
  2. Francouzi jsou prostě zvláštní... My byli predloni v Paříži a ochota komunikovat v angličtině byla minimální. Jj taky nechapeme jak ten kocour přežil možná běžel za ním:-) každopádně jak dojel k zákazníkovi vyleze z auta a kocour léze zpod auta:-D

    OdpovedaťOdstrániť