streda, 15. júla 2015

...randíme s Duracelkou zahalení hmlou


Je to už tretí deň, čo je naše mesto, a vlastne celé pobrežie zahalené tajomnou hmlou. Mám veľmi rada takéto dni, pretože je stále teplo, no nie otravne horúco, oceán je pokojný, pláže sú polo-prázdne a všade prevláda taká pohodička



Oceán pôsobí tak tajomne, človek premýšla, kde tá hmla asi končí nad oceánom a čo nasleduje za ňou



Prechádzali sme sa popri pláži až do susedného mesta, je to takmer hodina chôdze. Celú dobu máte po ľavej strane oceán a pláž, milujem to.

Nemala som v pláne fotiť ale to sa tu asi ani nedá. Hoci tu už žijeme dáku tú dobu, je tu stále veľa vecí ktoré ma fascinujú a usmievam sa popod fúz.

Je veľmi typické že muži trávia voľné chvíle hraním kariet ako vidíte na fotke a ženy zase sedia pri móle a obzerajú okoloidúcich, sem tam sa prihovoria, sem tam sa zasmejú ale ústa sa im nezastavia! Taká naša "Vesničko má středisková" 



Pre portugalské domy je typické mať ich vykachličkované aj zvonku. Je to zvyk pretože letá tu bývali veľmi horúce a kachličky pomáhali držať ich dostatočne chladné, je to aj tradícia. Portugalsko je vo svete známe svojimi maľbami na kachličky. Nájdete to tu naozaj všade, veľmi krásne.















Nohavice som malému šila, je to skvelá "bad ass" látka s lepkami, no "strašne" drsná hahaha
Ak vás zaujal strih, niečo málo k nemu tu.



Cestou späť ma začali šuchať botky, museli ísť dolu a samozrejme ako inak než malý musel byť na boso hneď tiež. 

Macaquinho
opička

Poslednú dobu mi dáva tak krásne božteky, položí tie jeho malé capky na moje líca, pritiahne si ma a dostanem obrovskú pusinku


Krajší návrat domov sme snáď ani mať nemohli. Aj obloha sa vyjasnila, hmla sa rozptýlila kdesi nad oceánom a my vykladáme nôžky k obedňajšej sieste.

Tak zase na budúce
Adeus amigos







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára