piatok 24. júla 2015

Portugalsko a jeho chabý predškolský systém


Človek väčšinou aktuálne rieši to, čo sa dotýka jeho života...keby som nemala dieťa ani manžela, Portugalsko by bol asi hotový raj. Aaaaj síce málo peňazí a príliš veľa drahej zábavy ale o tom je život mladého človeka, užívať si, dáko to finančne ťahať a užívať si...

No ja som do Portugalska prišla ako vydatá žena a matka 2,5 ročného dieťaťa. 
Ako jedna z prvých vecí som sa zaujímala o škôlky, detské centrá, kde sa môžu matky s deťmi socializivať, rôzne detské krúžky a zábavky. Nedarilo sa mi nič moc nájsť cez internetovú sieť a pripisovala som to slabému poznaniu portugalčiny a tých správnych výrazov pre tieto zariadenia. Poprosila som o pomoc manžela. 
Nič...


Hovorím, to nie je možné, niekde sa tie matky predsa určite musia socializovať s deckami, nie? 
Možno by sa aj, keby tu bola dáka rodičovská a oni mali možnosť pobývať s dieťaťom doma. Materská je tu oficiálne 3-6 mesiacov, ďalej záleží od zamestnávateľa. Začalo mi zapínať, no jasne že tu nič nie je, veď pre koho aj! Deti sa odkladajú do "creche" - jasle, už v ich prvých mesiacoch. 

Viem, že tento systém je bežný, no až keď som prvý krát prechádzala okolo jednej z takýchto creche a videla ako si babka vyzdvihla asi 2 mesačné mimino v autosedačke, pri čom jej učiteľka ohlásila, že dieťa sa im pokakalo, tak ho veľkodušne prebalili...stislo mi srdce, ovalil ma studený pot a slzy sa mi nechápajúco vyronili z očí. V záblesku som videla celé tie 2 roky, snáď to najkrásnejšie a najťažšie obdobie v živote mojom a môjho syna a tak neskutočne vďačná som sa cítila, že som mala tú možnosť. Užiť si vlastné dieťatko, spinkať pri ňom, v pokoji ho kojiť keď si zažiadal, dotýkať sa ho, vnímať jeho hlboký pohľad, jeho potreby, jeho lásku, prvé mumlanie, kroky, slová...
Prišlo mi zle z predstavy, že by sa toho dokonalého telíčka dotýkali cudzie ženské, jednali s ním bez lásky a pochopenia, nevenovali sa mu, bol by len odložený kdesi v postieľke celý deň...

Mala som chuť zutekať, zbaliť kufre a vrátiť sa do tej mojej starej dobrej komunistickej zeme!

Celková (ne)starostlivosť štátu o svoju ďalšiu generáciu, o rodiny, deti a ich vzdelanie sa odráža aj v brutálnych číslach, a tak sa dostalo Portugalsko na prvé miesto spomedzi EU štátov s titulom najnižšej pôrodnosti. Táto krajina demograficky umiera a nikto to tu nerieši.
Nedávno vyšlo v médiách - Portugalsko je na piatom mieste z celosvetového rebríčku v depopulácii (príliš nízka pôrodnosť, vysoké čísla starých umierajúcich obyvateľov a vysoké počty mladej generácie opúšťajúcej krajinu)

Ako to pocíti, žena, ktorá prišla z centra Prahy, kde nebolo možné nájsť prázdne ihrisko či jednu kaviareň bez uvrešťaných detí? No, je to nezvyk, ísť sa hrať do parku bez detí, odvracať pohľad od ľudí zírajúcich na matku s dieťaťom uprostred pracovného dňa (?!), to sa tu proste len tak nevídava.
Deti sa odkladaju do depozitných staníc a vyberajú sa až k večeru. Rodičia musia pracovať často krát za pár euro, aby to dieťa mohli nasýtiť a ošatiť.

To ale ani nie je hlavný témať článku

Stojíme naozaj pred voľbou dať malého do škôlky a do akej? Mám pocit, že psychicky už potrebujem od dieťaťa pauzu aj ja, a tak by som ho rada "odložila do depozitnej stanice" tiež.
No je jedna vec hovoriť o tom a druhá spraviť tak, teda aspoň pre mňa. Vzdelanie môjho dieťaťa je pre mňa veľmi dôležité, no ešte väčšiu váhu kladiem na prístup k nemu, k jeho motivácii, vývoju a dať voľnosť rásť jeho osobnosti.

V Prahe som mala možnosť skúsiť si prácu učiteľky v súkromnej anglickej škôlke, a tak viem, čo môžem očakávať od denného programu, ako sa tam s deťmi zaobchádza a že je to výborné vyplnenie nielen jeho času ale neskutočné nasávanie mnohých vedomostí už v tak malom veku. Videla som, aké neuveriteľne chytré deti sú a čerpajú skutočne zo všetkého, učia sa keď my to nevidíme a dokážu hovoriť plynule anglicky už vo veku 5 rokov, bez toho aby to cvičili doma s rodičmi, všetko za vnímavého a motivujúceho prístupu v škôlke (http://www.happyhippos.cz/)


O to viac som s manželom padla na hubu, keď sme začali pomaly zisťovať ako škôlky fungujú tu!
Rozdiel medzi štátnou a privátnou, Bohužiaľ nie je veľmi poznateľný.

Sú to také drobné poznámky čo si začnete všímať od známych typu "...no v tej kde je teraz nie som tak spokojný, nepáči sa mi prístup ani program, po roku čakania sa nám podarilo cez známych dostať do XY a tam deti aj chodia von...", "...moja chodí na poobedie, von nechodia, zapnú im telku a sú v jednej miestnosti, kým pre ňu prídem o 6 večer z práce"


Nedávno vyšla aj štúdia potvrdzujúca tieto, z môjho pohľadu príšerné fakty.
Z času, ktorý deti strávia v tunajších škôlkach sú vonku zhruba len hodinu a z toho v priemere len 30 minút volnej hry vonku!
V škôlkach sa im nedostáva takmer žiadnej  stimulácie či interakcie. Nemajú žiadne programy pre deti na vývoj sebavedomia a osobného bytia a emocionálneho vývoja - výzvy, hry, autonómia, sloboda

Štúdia síce upozorňuje na fakt, že bola prevedená v jednej oblasti na pár škôlkach z okolia, avšak zo správ ktoré sa im dostávajú v rámci spolupráce a neformálnych zistení je veľmi pravdepodobné, že toto platí pre väčšinu predškolských zariadení v krajine.

My sme sa boli opýtať v miestnej Creche a konkrétne som sa zaujímala o Montessori, doporučili nám jednu v Porte so slovami "..áno, áno tam je Montessori škôlka viac tam kreslia a spievajú ale to robíme aj my" ... Montessori ale predsa nie je o "viac kreslení či spievaní" !!! Montessori je o celkovom prístupe k dieťaťu ako rozumnému tvorovi, ktoré potrebuje stimuláciu hrou, poznaním, pátraním, premýšlaním, učením sa je motivované k samostatnosti a individualite.

Takže tento príbeh je zatiaľ stále otvorený a my stále netušíme, čo bude ďalej.
Najradšej by som malého dala do Lesnej škôlky, pretože je zvyknutý byť stále vonku a behať a skombinovala to s Montessori, kde môžem dôverovať v podobné vzdelanie o aké sa snažím s ním aj doma a k prístupu k nemu ako k osobnosti, nie hlúpemu decku.
Zatiaľ je jasné, že synovi robím lepší program doma ja, než by mal v tunajšej škôlke, ktorá by nás vyšla cca 200 -600 Euro mesačne, záleží či štátna či "Montessori".

Hold s novou krajinou musí človek prijať aj jej zvyky...no neviem, či my sa dokážeme, či skôr chceme dostatočne prispôsobiť škatulkovaniu a dementizácii populácie.


Zdroje

Život sám















10 komentárov:

  1. Tak to je mazec. Až mě z toho pichlo i srdce

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. mi hovor :( My máme z toho fakt dilema...práve keď sme z Prahy odchádzali, začali byť známejšie Lesné škôlky a Montessori sa začalo viac otvárať a ani vo sne by ma nenapadlo, že je to niečo, čo napríklad tu mi bude chýbať. Tak dáko som myslela, že práveže všetky ostatné EU štáty sú popredu, len CR-SR to pomaly dobiehajú...akože fakt, starý dobrý komunistický systém :D lebo tieto depozitné stanice sú aj v Nemecku, Francúzsku, Anglicku atd... takze to skôr CR-SR su vynimkov,že sa tam deti neodkladaju do jasiel uz v prvych mesiacoch. To uz len strasne znie, vsak :(

      Odstrániť
    2. Jako od kolegyně z práce dcera se teď vrátila z Anglie kde porodila, když zjistila, že tam mateřská trvá snad jen 6 týdnů a pak máš smůlu, musíš dítě "někam odložit" na hlídání....Žila tam 10 let!!! Mazec. Jako furt tady všichni "nadáváme" jaký tu v ČR máme "bordel" ale jak to tu čtu, začínám si říkat, "zlatá ČR". Jako naštěstí i ve Zlíně teď máme lesní školku a doufám že než malý půjde za ty tři roky do školky, že tu ještě bude, zatím je v začátcích. Ale jako představa, že bych teď Tomíka měla strčit nějakým babám, kde by celý den o něho nikdo nezavadil pohledem.... Jako řekni mi co z těch děcek nakonec může vyrůst, když se jim nikdo nevěnuje? No nechci na to ani pomyslet...!

      Odstrániť
    3. Jani úplne presne také myšlienky mám aj ja, presne, čo z tých detí vyrastie...Ale rozumiem tomu, veď pre systém je toto ideál, vyrastú frustrované osoby, ani nie osobnosti, ktoré nebudú schopné sa za seba postaviť, budú mať celoživotný bordel vo svojich pocitoch, emóciách, pocit samoty, opustenia, nelásky..veď koľko krát som už čítala aké je dôležité nenechať dieťa vyplakať ale pribehnúť aby sa naučilo dôverovať, pochopilo, že na jeho potrebách záleží...takže toto ide do karát systému čo chce ovce bez odozvy, ktoré budú len slepo nasledovať a ich "ciele" budú - výzor, image, škola,práca, možno manželstvo, porodiť deti, umrieť a ďalší...ľudia bez cieľu, vášne, sily, sebadôvery..veď to tu vidíme okolo..tá mentalita je iná, ale prečo?? To nie je tým, že majú viac slnka a pomalší život...tie deti sú už od mala vedené k tomu byť nikto a nič,,, ja som ako malá mala toľko snov a mali sme od susedov 5 detí vo veku 9-13 čo u nás trávili skoro každý deň v lete, chodili sa hrávať s Leom a pýtam sa a čo by ste chceli byť až vyrastiete...ani jedno nemalo žiadny sen...oni sú proste vedené k tomu nesnívať, nemať predstavivosť, odvahu niečo dokázať či zmeniť...no ja som strašný opak v tomto... Ako hovorila Maria Montessori, deti, naša budúca generácia sú to, vďaka čomu sa môžeme mať lepšie aj my, do nich treba investovať, im sa venovať, im dať nádej a vieru, že to oni dokážu zmeniť svet. Pre nás s manželom je toto veľmi dôležité v dnešnom svete, ktorý tak veľmi potrebuje zmenu, potrebuje novú výuku a verím absolútne že zariadenia ako Lesné škôlky, či špecializované typu Montessori, Waldorf či ako sa to volá majú našliapnuté správnym smerom. Tam je to totiž založená nie až tak na výučbe ako na motivácii detí, ich osobností, dovoliť im byť tými osobnosťami a nie všetci stejné ovce poslušné...

      Odstrániť
    4. hmmm, jako jsme uplně na stejné vlně, mluvíš mi z duše:-) jak už jsme se spolu bavily o Nevýchově, prostě když fakt vidím jak mluví matky s dětma a co jim říkají, tak je mi fakt ouzko!!!! Jako vůbec si ty matky neuvědomují jak to slyší a prožívá dítě, když celý den poslouchá akorát to nesmíš , to nedělej!!!!! Jak říká Nevýchova: "Než něco řekneš dítěti, zastav se a představ si jak by bylo tobě kdyby jsi byl dítě a někdo tě furt okřikoval atd!"? A prostě vím že s Tomíkem to chci dělat jinak než jak to dělali moji rodiče a jejich rodiče... Prostě doba je jiná (teda hlavně lidi se strašně změnili) takže i přístup musí být jiný. A důležité je začít u sebe, protože celou společnost nezměníme, ale aspoň se můžu za 20 let sama sobě podívat do očí a říct že jsem se snažila to prostě dělat jak to cítím a ne tak jak by to vyzadovala společnost. Teď u nás byla kamaradka s 10ti letou dcerkou...ja akorat delala balzamky pro kamaradku jako darek. Klárka hned "je teto co to delas?" než to dopovedela tak Evka(mamina Klarky) "neplet se tam tete, neotravuj" Klarka se poslusne (byt nerada) otocila ze pujde z kuchyne pryc. a ja:"klarko jestli te to zajima a chces mi pomoct tak pojd" melas videt malem mi skocila kolem krku...michala mi v hrnecku v lazni masla a vosk...dokonce jsem ji nechala at to navoni jak se ji libi, obarvi...proste jsem ji rekla co a jak a ona pracovala sama. samo ze dostala balzamek za odmenu ze pomahala, ale jako byla happy:-) a to bylo pro me nejvic:-) a byla jsem na sebe hrda ze jsem male udelala radost:-)

      Odstrániť
    5. no až mam husiu kožu z tvojej skusenosti. Presne o tom to je. Jaroslav Dušek raz tak spominal tiež príbeh zo života, ked mal ísť rubat drevo a vnucik sa mu priplietol, že chce ísť s ním...on si predstavil, že ho to akurát tak spomalí a všetko mu bude trvať 2x dlhšie..poznáme to všetci pri deťoch je to normálne..Ale že si uvedomil, že ho nechce zobrať z vlastnej pohodlnosti a tak teda prikývol, že nech ide tiež...Tak prvý deň vnúčika naozaj učil ako štiepiť triesky, opatrne a zdržalo ho to....ale na druhý deň, mu vnúčik bol skutočným pomocníkom a za ten deň sa to dokázal naučiť, vlastnou motiváciou a dobrým prístupom od Deda, takže na koniec bol rád, že ho zobral..mali pekný spoločný čas a ešte mu aj pomohol. A o tom to presne je, vela krát deti odstrčíme z našej pohodlnosti aby nás nezdržovali, neotravovali atd...ja to mam tiež zažité...z kuchyne ma mama vyháňala lebo som robila viac bordelu než pomoci, pri upratovaní ma akurát zglbala, že to robím zle a preupratala to po mne..a k čomu toto viedlo?? Až k dnešnej neľúbosti upratovať a variť. S malým sa snažím mať tak iný prístup, pretože presne viem, v čom je ten starý zlý...vidím to na sebe, chýba mi sebadôvera, že dokážem v živote niečo výnimočné, že sa dokažem živiť tým čo ma baví napríklad...pretože celý život som bola tlačená do niečoho čo som nechcela ale podla nich to malo budúcnosť...boli ďaleko v uvedomení si, že ak to človek nerobí srdcom, nikdy v tom nebude dobrý, nie tak, ako by bol v tom, čo miluje...Keď dieťa ukáže záujem rozhodne ho podporiť v tom, dať mu priestor, nech sa pomýli, naučí, vyskúša si...Vždy som si myslela,že budem skvelá učitelka pretože mi to všetci hovorili...až kým som si odučila rok v škôlke a pochopila som, že na to nemám trpezlivosť proste...A presne, ono to je skôr "prevýchova" nás...ako "nevýchova" našich detí..Joj, no som rada, že si na mňa teda narazila, presne toto by ma potešilo, keby sa na tomto blogu našli ľudia s podobnými názormi a vierou a radili si, zdielali svoje zážitky, skúsenosti atd... u nás je teraz obdobie vzdoru, tak trošku stagnujem a neviem v tom úplne kráčať aby sme boli obaja spokojní...

      Odstrániť
    6. jo přesně toho Duška jsem slyšela i já...No opět vše jsi napsala přesně jak jsem to měla doma já...když nic neděláš je to špatně, když pomáháš doma je to taky špatně....Já jsem se v povolání fyzioterapeuta hledala (teda aspoň všichni co mě znají i neznají-pacienti) že jsem se pro to snad narodila (ale nechci se tu chlubit:-/ ) ale jako mám pocit že si fakt nevzpomínám že by mě máti za něco kdy pochválila :-( taky jsme jednu dobu neměly dobré vztahy, ale naštěstí jsem nastudovala pár psychologických knih o závislé poruše osobnosti a asertivitě a se to mezi náma vyčistilo:-)
      No a nebyt kosmetikahrou.cz a toho že děláš taky DIY kosmetiku tak bych se asi u tebe na blogu nezačetla:-) prostě život je někdy náhoda:_)

      Odstrániť
    7. Jani, náhody neexistujúúúú :D Malo to tak byť!! :D
      Akurát som sa prihlásila na online workshop nevychovy ako udelat z unavenej mamy cez noc milujucu, no tak uz sa tesim na to znovuzrodenie :D

      Odstrániť
  2. Jo jako ty workshopy jsou boží.kukam na ne taky a když usnu tak si to pak stahnu z YouTube a kukam pak.ono to ke totiž na webu jen nějak do půlnoci a pak ne...viděla jsem jich už hodně a i když jsem ještě neměla tomika, navíc teď je stejně ještě malý tak i tak mi to hodně dalo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi začnem taky pozerať častejšie!! Na tento sa velmi teším, som zvedaváá

      Odstrániť